Prečo používam myšlienkové mapy?

Už od detstva som sa zaoberal tým že som mal rád kreslenie, maľby a v zásade všetko, čo malo čo dočinenia s výtvarným prejavom. Ale napriek tomu som si za svoje povolanie vybral niečo čo súvisí s číslami a počítačmi. Na vysokej škole sa táto oblasť volá Hospodárska informatika. A mám to šťastie, že sa tomu venujem aj vo svojej praxi. Paradoxne výtvarné kreatívne myslenie my pomáha pri navrhovaní rôznych konceptov, architektúr a podobných vecí, ktoré väčšine ľudí pripadá ako niečo čo je veľmi sofistikované na to aby tomu rozumel „normálny“ človek :). Mal som pred časom kolegyňu, ktorá sa vždy smiala na tom, že aby moji kolegovia stíhali sledovať moje myšlienkové pochody tak by som mal mať z hlavy projektor, aby som im mohol vizualizovať to čo sa mi v hlave odohráva a nemusel by som všetko vysvetľovať.

Pri takýchto postupoch som objavil články istého pána Ishikawu, ktorý publikoval diagramovú techniku, ktorá riešila definovanie kauzálnych väzieb pri riešení problémov. Potom som objavil práce Tonyho Buzana, ktorý rozpracoval myšlienkové mapy na prístup ako efektívne formulovať rôzne myšlienky pre ostatných. A vtom momente som pochopil, že som objavil ten projektor, ktorý by umožňoval mojim kolegom vysvetľovať ako riešený problém chcem riešiť. No ale v súčasnom svete mi pripadalo trochu nemotorné kresliť všetky moje úvahy na papier a následne ich dostávať do digitálnej podoby. A tak som sa vybral cestou hľadania a skúmania v temných zákutiach internetu. Objavil som množstvo rôznych nástrojov, ktoré viac či menej podporovali postupy, ktoré som uvažoval, že použijem v mojej práci. Výsledkom tohto skúmania budú postupne zverejňované recenzie vybraných nástrojov na podporu myšlienkových máp.

Pre hodnotenie som si stanovil nasledovné kritéria:

•      Intuitívnosť  ovládania. Vzhľadom na to, že sa jedná o nastroj, ktorý by mal uľahčovať prácu pokladám tento atribút za kľúčový.
•      Schopnosti exportu do rôznych formátov. Pretože v dnešnej dobe vytvoriť pekný kresliaci program je síce fajn, ale bez možnosti vytvorenia grafickej reprezentácie (GIF, PNG, JPG, PDF, ...) a aj iných formátov (XML, DOC, XLS, ...)
•     Podporované platformy. Veľa firiem v súčasnosti prechádza na systém BYOD – bring Your Own Device, tak je vhodným atribútom ak riešenie je schopné pracovať na platformách ako je Windows, Linux prípadne Mac OS
•   Rozšírená funkcionalita. Okrem vizualizácie a štruktúrovania myšlienok očakávam od nástroja aj možnosti podpory prípravy napríklad projektových plánov (WBS je typickým príkladom toho ako v praxi upotrebiť myšlienkové mapy). Prípadne schopnosť komunikovať s rôznymi platformami ako je napr. podnikový sharepoint alebo priame prepojenie so súbormi vo file systéme.
•     Schopnosť kolaborácie. Pri tom ,ako dnes moderný prístup v práci podporuje prácu z domu, alebo odkiaľkoľvek mimo pracoviska je nevyhnutná schopnosť zdieľať súbory a prípadne aj možnosť online editovania.

Takže, keď som objavil myšlienkové mapovanie vtedy som si povedal, to je pre mňa to pravé intenzívne som sa pustil do spoznávania myšlienkových máp, ktoré presne odzrkadľovali stav mojej mysle J. Následne som začal objavovať zákutia softvérových nástrojov potrebných na vytváranie máp. Keďže som ako moji kolegovia hovoria „zeleninár“, čiže postihnutý nakusnutým jablkom tak sa moje sledovanie nástrojov sa zameralo práve týmto smerom. Na záver som skončil práve pri Mindjet Mindmanager, ktorý my poskytuje všetok komfort, ktorý potrebujem, pre  svoju prácu na externých výstupoch (dokumenty, stratégie, projektové plány, ...) ako aj interne vo firme, kde používam ho používam na interné sledovanie úloh môjho tímu.

V budúcom bloku Vám predvediem, ako som sa dostal k Mindjetu ako aj porovnanie produktov vhodných pre potreby  myšlienkového mapovania.

prajem pekný deň.